Posledné dni a týždne je to asi o tom istom...stále sa mi vynára otázka čo keby?
Ako by sa zmenil moj život, keby som sa nerozišla s tým alebo iným, keby som nespravila určité rozhodnutia? Sadám si kpočitaču píšem blogy, s nádejov, že mi niekto povie ako ďalej, s nádejov, že nájdem odpoveď na niektoré otázky.Píšem, píšem, píšem, aby si mal čo čítať aby si videl moj vnútorný zmatok.
Dva roky som ho nevidela, raz za čas sme si poslali sms ale nič viac. Moja prvá láska...Aj keď od nášho rozchodu uplynulo 5 rokov stále som si to nevyriešila, sama so sebou....On odišiel a ja som si za neho hľadala náhradu...jednu, druhú a nakoniec som tú bolesť utopila v ďalších bolestiach, myšlienky na neho som utopila v myšlienkach na iných...až pred 3 mesiacmi som ťa opať uvidela...nezmenil si sa...a teraz ťa vídam príliš často. Si tak blízko a predsa tak ďaleko. Čo keby sme sa nerozišli? Bola by som ja matkou tvojho dieťaťa? Žila by som spokojným rodiným životom bez toho aby som spoznala aj inú stránku života?
Odišiel si a prišli iní....Až na jedného bezvýznamní...
Bola som s tebou rok a ty si ma nechal....Chcela som deti, rodinu a ty nie...Teraz nemám nič, ani teba. Sú to dva roky a ja zabúdam, len raz za čas si spomeniem na tvoj úsmev, bozky....na to aký si bol...Čo keby som zostala s tebou? Stiahol by si ma na dno biedy? Na život bez detí, s milencom čo má večne hlboko do vrecka?
Zostali ste len vy dvaja...možno z mojej minulosti najdoležitejší, možno na vás myslím len preto, že sme si nestihli dať zbohom....
Raz si mi povedal, že neľutuješ ani jedno zo svojich rozhodnutí....ani ja nie....Neviem čo by bolo keby? Ale viem čo je teraz. Vidím problémy tam kde niesu, zbytočne riešim veci čo riešenie nemajú...
Si tu už rok a pol, niesi milencom, a asi ani láskou mojho života, niesi možno ani ten "pravý" no si ten kto ma učí ako žiť a nepýtať sa: "Čo keby?"
Komentáre