Po čase zabúdame na to čo sa stalo pred pár rokmi, mesiacmi, dňami....zabúdame na nevýznamné udalosti, a niekedy aj na tie, ktoré si nechceme zapametať. Niekedy sa však stáva, že zabúdame na veci, na ktorých nám zaleží, na ktoré sme nikdy zabudnúť nechceli....a predsa sme zabudli.
Veci, pre niekoho tak nepodstatné v tú chvíľu, no o pár rokov....
Aj ja som mala pár denníkov, o mojej prvej láske, prvom rozchode, sklamaní...bola som tak hlúpa, naivná, a myslela si, že svet je gombička. Dnes sa na tých zápiskoch smejem, to čo som písala vážne a so slzami na krajíčku, je pre mňa dnes niečo iné. Ja som iná a predsa tá istá. Sú tam moje sklamania, moje nádeje a túžby, noci, ktoré som prebdela, trápením nad niečím. Sú v nich skryté 4 roky mojho života.
A čo bolo potom?
Začala som písať blog....píšem pre dvoch ľudí a pravdaže i pre vás, pre ktorých som len "maat". Píšem, píšem preto, aby som mohla byť tým kým som a zároveň zostať tým dievčatkom z pred pár rokov.
Komentáre