Možno to poznáte aj vy...niekto sa vás spýta, aký je dnes den a vy neviete, neviete ani len to, čo by mohlo byť. Niekedy milujem také týždne, týždne keď nestíham vnímať okolitý svet, keď som rada,že večer prídem a po vybavení pár emailov či odbavení pár známych z icq, idem spať. Zhasnem svetlo a aspoň na pár hodín vypnem.
Ráno sa opať rozozvučí budík a možno vás prekvapí, že váš týždeň bez mien, je už za vami, že už je víkend a vy zrazu máte tolko voľného času, že si opať želáte aby boli dni bez mien, bez času na rozmýšľanie, nad tým čo vás trápi....
Komentáre
v zivote ma netrapilo ze mam vela casu..