....nožík vo vrecku sa mi otvára.
Tak ma často krát zdravieval. Bolo to už dávno. Ja som mala o pár rokov menej a on mal vždy dobrú náladu.
Pri každej návšteve som sa smiala, na tom čo vravel, na tom aký bol. Bol klaunom, čo rozdával dobrú náladu všetkým kolo seba. Bol človekom, ktorého som nikdy nevidela zamračeného. Pár krát mi ale odokryl svoju tvár, dával mi rady do života.
Ľudia ho pre jeho povahu buď milovali alebo nenávideli.
Ani neviem čo nás spojilo....Návštevy u neho boli cez leto časté. Vždy som odchádzala s dobrým pocitom.
Posledných 5 rokov som sa za ním chystala....ale nebol čas. Nebolo kedy.
Pred pár dňami som sa dozvedela, že zomrel. Sám. Mal rakovinu....no zomrel na zlyhanie srdca.
Do svojich posledných chvíľ si zachoval svoj smiech, svoj vtip, svoj jedinečný humor. Rozosmieval iných aj v nemocnici, smial sa aj cez chorobu, ktorá iných zlomí.
Svet prišiel o človeka, ktorý bol jedinečný, ktorý sa smial a rozosmial aj iných. Až do konca.
V mysli si stále prehrávam ako tvrdil, že také ruže má len on a jeden pán v Prahe ale ten pán pred pár rokmi zomrel, alebo jeho radu na štípance od včiel, ktoré si má človek potrieť močom.
Ostáva už len jediné. Povedať zbohom.....
Keď ťa vidím.....
21.08.2008 23:21:05
Komentáre