"Nikoho nechcem a nepotrebujem", hovorím si po každom nevydarenom vzťahu a po každom sklamaní sa v ľuďoch. No nie je to také ľahké. Idem po ulici a na každom rohu obímajúce sa páriky, prídem za známymi, ktoré nezabudnú spomenúť aké sú vo svojom vzťahu spokojné.
"Čo robím zle?" pýtala som sa už mnoho krát...ale neviem. Chlapi ma berú len ako kamošku, super sa vieme zabaviť, pokecať a tým to skončí, každý ide iným smerom.
Za posledných pár týždňov mi povedali dvaja chalani nie, preto lebo neverím v Boha, nechodím do kostola a chcem nechat svoje deti vyrastat v nekrestanskom živote aby sa neskor sami rozhodli, čo chcú aby z nich boli....
Každý mi vraví aká som super, a aký sú tí všetci chalani blbí...na chvíľu to človeka poteší, no potom príde realita a začne sa pýtať : "Čo mám robiť aby som nebol sám?"
Alebo je aj druhá alternatíva...začať premýšľať nad tým ako bude vyzerať moj život starej pani s mačkami.....
Komentáre