maat.blog.sk

Otvorím oči....izbou sa začína rozliehať svetlo. Svetlo a von sa mračia šedé mračná. Na skle sa objavili prvé kvapky.
Von začalo pršať. Pozrela som sa na mobil, a zistila, že mám ešte hodinu....Zatvorila som oči.

Tóny perinbaby ma vytiahli z postele, naraňajkovala som sa, obliekla a pripravila sa do práce. 5 hodín učenia...a potom do školy na prednášku.

V ranej zápche bolo počuť nadávanie podráždených vodičov, chceli sa dostať čo najrýchlejšie do práce. Trúbenie klaksónov, nervozita a dážď....všetko naraz.

Autobus meškal, dážď kvapkal a ja som zabudla dáždnik.

Konečne....10minut v zápche. Potom metro, prestup, ďalšie metro.

Pozrieť sa kedy mi ide tramvaj, opať sa menil dopravný poriadok, výluka, ktorá postihla i mňa. Obzriem sa po zastávke. Uvidím ho. Stojí tam, áno je to on. Idem k nemu, prehodíme pár slov a on nastupuje do tramvaje.

Ja čakám, konečne je tu i moja tramvaj. Ešte pár krokov a som tam....