maat.blog.sk

Vždy keď mi bolo smutno, vždy keď som sa s niekým o niečo chcela podeliť, vždy keď som potrebovala dostať svoje myšlienky na papier.....bol tu blog.

Posledné dni, možno aj týždne nič nevnímam. Život kolo mňa uteká, preteká mi pomedzi prsty a ja s tým nič nemožem spraviť. Je niečo vyššie ako to čo chcem, ako to čo potrebujem.....to čo musím.

Škola, práca, skúšky, vzťahy....a žiaden čas. Prestala som vnímať dátumy, hodiny, ani neviem kedy som posledne spala viac ako 7 hodín. Potrebovala by som sa zbaliť a odísť. Potrebovala by som svoju "Oma" na to aby som sa jej vyspovedala, aby som s ňou prebrala čo ma trápi a čo mám robiť.

Chcela by som sa zastaviť a obzrieť sa, zastaviť sa a nazrieť do svojho vnútra....Ak sa nestane zázrak zastavím sa až v júni. A to už možno bude neskoro. Možno to už nebudem ja, možno to už nebude to dievča, ktoré chcelo zmeniť svet.