....aké sú rána, keď som sa prebúdzala pri niekom, koho som ľúbila, a večer som mu písala sms ako veľmi mi chýba. Je to už pár mesiacov po poslednom rozchode....
Od vtedy akoby som len bludila od jedného k druhému, chcela nájsť to čo mi chýba. Vačšina mojich vzťahov ma nenapĺňala, bolo mi s nimi dobre, možno sme si rozumeli fyzicky ale vždy to skončilo na psychike.
Poslednú dobu robím jednu hlúposť za druhou. Ako mi kamarát povedal, mam ešte na to vek, ale ja už takto ďalej nevládzem. Idem od jedného k druhému, od neskúseného ku skusenému...moje svedomie akokeby zamrzlo, ako keby som to uz nebola ja.
Premýšľam, kedy som to prestala byť ja....možno vtedy keď mi dal niekto po ročnom vzťahu kopačky cez sms? Možno práve on toto všetko spustil....
A tak utekám od jedného k druhému od vzťahu k vzťahu a i tak pokoj nachádzam len pri jednom.....len pri tebe sa dokážem vždy chovať ako dieťa, len pri tebe sa vždy cítim neistá....
Komentáre