maat.blog.sk

..tie malé trblietavé veci na oblohe, naučil ma smiať sa a plakať. Naučil ma o čom je priateľstvo a aj to ako to bolí keď ho strácame.

Vždy keď som večer von, vždy, každý krát dvíham hlavu hore. Pri jasnej oblohe ich zbadám. Malé a ligotavé. Smejú sa a rozosmievajú aj mňa. Vždy pri nich myslím na malú últu knihu o malom chlapcovi, o chlapcovi s vlasmi farby obilia, o chlapcovi, ktorý bol z ďalekej planéty a chcel len jedno - spoznávať.

Jeho cesta je ako naša cesta životom, tiež spoznávame, spoznávame rôznych ľudí. Od kráľov, narcisov, cez pijanov, či materialistov. Ale taktiež sa v našom živote objavujú osoby, bez ktorých by náš život nemal zmysel, bez ktorých by sme my nemali prečo žiť , pre koho sa obetovať, stali by sa z nás márnivci.

Priatelia sú korením nášho života. Bez nich by nebolo smiechu, radosti ale ani trápenia a starostí. Za svoj život som stretla málo ľudí ktorých sa dá označiť za priateľov, no kvôli nim, kvôli chvíľam, ktoré sme spolu prežili stojí za to tu byť a žiť.

A keď sa pozerám na hviezdy, smejem sa, lebo aj oni sa smejú, smejem sa a idem ďalej svojim životom s malým princom po svojom boku.