....som buď na dne po tvári mi tečú zvačša slzy alebo som v siedmom nebi....Aj dnes je tomu tak...
"Tu sokol, tu sokol" zaznelo zo sluchatka keď som zodvihla...Bol to ocino, ako vždy volali každý víkend len aby nás s bratom počuli.
Keď som však dostala k slúchatku maminu a počula jej sklamanie keď som jej oznámila, že nejdem na skúšku a v septembri ma čakajú ďalšie tri bolo mi do plaču. Po prehováraní či to aspoň neskúsim to vzdala a začala robiť výčitky....
Vždy to tak je a bolo....sklamem ju, jej očakávania, jej túžby... Moj život nie je podľa nej...
Utriem slzy, odošlem email, vktorom sa ospravedlňujem a premýšlam prečo? Prečo sa ospravedlňujem?!
Kliknem na "Uložiť" a idem sa učiť, aj keď som zo skúšky už vyškrtntá....
Komentáre
to mi je luto,
a pln si svoje sny, nemas sa za co ospravedlnovat, mame treba vysvetlit, ze si poradis a ze sa nemusi bat, aj ked, mamy sa budu stale bat ;) a ak nahodou nevyjde, ze sa svet nezruti a budes skvela v niecom inom, drzim ti prsteky :)
hlavu hore...