...a nevedela som zo seba dostat skoro ani hlaska.....
Spoznala som ho uplnou náhodou , v mori plnom iných ľudí skrývajúcich sa za rozne nicky a pismenka....vo svete virtuality, kde je všetko iné, kde každý može byť tým, čím nieje v realite.
Ako po par minútach, či hodinách písania cez icq sme zistili, že máme spoločného známeho....bratovho spolubývajúceho a zároveň jedného z mojich dlhoročných známych. Veci sa začali pomaličky komplikovať....
Spĺňal pár kritérii, ktoré som od chlapa očakávala ale predsa len virtualita a realita je odlišná. Odišiel na Slovensko a tak sme mali čas "spoznávať sa"...
A potom po týždni, sme sa čírov náhodou stretli...neplánovane...a obaja sme hned vedeli, že je to ten druhý.
....pocítila som slabost, podlomili sa mi kolena a okrem úsmevu na tvári zrazu som nič zo seba nedostala....kolo nás sa zrazu nahrnuli ludia a výťah prišiel. Nastupili sme a každý vystúpil na svojom poschodí....
Na druhý deň sme šli spolu na obed a moje ilúzie o princovi na bielom koňovi sa rozplynuli. Zrazu to bol len jeden z ďalších chlapov. Dych sa mi už nezatajoval ale stále v ňom je niečo čo od chlap očakávam...
Komentáre
ono to tak byva...