Mala to byť prijemná večera s vínom a prijemným pokecom, všetci tvrdili, že je to rande, ale ja som vedela, či skor nevedela, čo to je....
Poznala som ho uz nejaký čas, hlavne cez icq, a od noveho roku sme sa stretavali aj osobne. Býval pár metrov odo mňa v ďalšej budove vysokoškoských internátov.
O tej večeri vedelo mnoho mojich známych a mnoho z nich tipovalo, že po nej nebudeme už len kamaráti....
Prišiel pravdaže śtvrť hodinu po tom ako sľúbil, pomohol s prípravou večere, doniesol víno....skoro to bola večera pri sviečkach, len ani jeden z nás nemal zapaľovač, a tak zhasol svetlo a zapalil len lampičku. Jedli sme, pili a smiali sa. Víno sa obom dostavalo do hlavy.....
Bol iný ako vačšina chlapov, ktorých poznám, bola som s ním rada....dojedli sme a a ja som mu ukázovala niečo na počítači. Zostali sme na posteli a on ukoristil mojho plyšaka....šteklila som ho, možno práve preto, že som chcela byť v jeho blízkosti, on mi držal ruky, šteklil ma, hladil ma....No nechcel prekročit čiaru kamaratstva, nechcel spraviť prvý krok....
A tak keď nám z hlavy vypršala aj posledná kvapka alkoholu, začali sme sa bozkávať, dotýkať....No po pár minútach sa zastavil a povedal nie....Každý iní chlap by zneužil situáciu. On nie. Skor začal ľutovať, že sa nezdvihol už pred hodinou.
Išli sme umyt riad a odišiel. V sms sa mi ešte ospravedlnil....
Do včera som si myslela, že už nikdy s nikým nebudem chcieť byť, že so žiadnym chlapom si nebudem mať čo povedať, nebudem mocť mu doverovať. Dnes premýšľam nad tým aké by to bolo s ním, či by som dokázala prekonať samú seba....a zaviazať sa.
Nepoznám odpoveď a asi ju ani tak skoro nespoznám....možem len dúfať, že som po včerajšku nestratila človeka, na ktorom mi záleží.
Komentáre