maat.blog.sk

Je zvláštne ako si začne človek kolo seba začať stavať hradby.

Častokrát však tie hradby nie sú kolo nás ale  v našom srdci. Aj ja ich tam mám. Do vnútra len tak niekoho nepúšťam. Niekedy ani tých s ktorými som každý deň.

Ako plynie čas uzatváram sa čoraz viac, stretávam ľudí a zoznamujem sa, strácam ľudí a idem ďalej, všetko ide ďalej ako keby na jednom či dvoch známych z mojej minulosti záležalo.

Pred chvíľou mi mamina vyčítala, že sa k bratovej priateľke správam odmerane. Zato, že ona jej priam zobe z ruky ja som iná. Uzavrela som sa a ľudí čo poznám pár dní pár mesiacov, ktorých stretávam sporadicky raz za určité obdobie beriem na vedomie ale púšťať si ich tak blízko k telu?

Už pár krát som to spravila a popálila sa, možno že sa chystá ďalšie spálenie ako teda si mám  pustiť mne úplne cudziu osobu tak blízko?