Áno viem ako chutia trpké sklamanie keď sa niečo ukončí, či je to už virtuálne, alebo reálne. Zažívala som to a zaźívam stále....ale po tých rokoch som si zvykla zapĺňať prázdne miesta tými virtuálnymi vzťahmi...človek ich navezuje v priebehu pár minút. Stačí si podať inzerát alebo niekomu na jeho inzerát odpísať. Stačí tak málo...len pár písmeniek.
No za tie roky som sa tiež naučila, že virtualita je zákernejšia ako realita. Že človek o ktorom si myslíte, že je k vám úprimný v podstate taký nie je. Človek, ktorému chcete veriť a ktorému zverujete denodene svoje tajomstvá v podstate nie je ten za koho sa vydáva. Áno to sú moje skúsenosti.
Virtualita je zradná, človek sa v nej vykresuje sám, píše o sebe, o svojich činnoch, no v podstate si može všetko prikrášliť a my ťažko zistíme či nám klame alebo je to pravda. Nemožme sa mu pozrieť do očí a vidieť, čo sa v ňom skrýva....
Áno aj realita je častokrát záľudná a na druhom či treťom stretnutí o tom druhom veľa povedať nemožeme ale párkrát za život sa stane vínimka a my na prvý pohľad vieme, že ten človek čo je pred nami raz zohrá v našom živote rozhodujúcu úlohu....
Myslím, že cez písmenká či odraz našej unavenej tvári na monotire sa o tieto pocity častokrát oberáme....čo je doležitejšie? Virtualita, ktorá nám splní všetky túžby alebo realita, ktorá nás včas vytrhne zo spánku?
Komentáre
hmmm...
Presne tak ako pises.
autorke
kritik
myslím, že virtualita nám nesplní všetky túžby a realita určite zmarí mnoho našich ilúzií o človeku...ak hľadáš reálne vzťahy vo virtualite, je to určite oveľa ťažšie (no občas sa klamstvo dá odhaliť)....pokiaľ máš toľko skúseností s virtualitou, možno sa už dokážeš brániť...no je asi oveľa lepšie investovať city a dôveru do reálnych vzťahov ;)
ja som na druhej strane našla otvorených a úprimných ľudí aj vo virtualite (aj keď som ako ty zažila mnoho sklamaní)....
držím ti palce, aby si našla odvahu aj na vytváranie reálnych vzťahov, sama cítiš, že ti tie virtuálne nestačia ;)