Po posledných týždňoch, neustáleho hnania sa za vidinou, ktorú ani neviem popísať, učenia sa na skúsky a nevenovania sa tomu ako to vyzerá s mojim zdravotným stavom, som sa ocitla v posteli. S horúčkami, kašlom a chrapľavým hlasom.
Prvé dni sa dali prežiť, prišla som domov na Slovensko, ľahla som si a vďaka horúčke sa vyspala čím, moj čas prešiel rýchlejšie, ďalší deň som sa motala u zubára a na navšteve. Na tretí deň sa začínam nudiť. Moja emailová schránka po pár týždňoch po prvý krát zíva prázdnotov a na pokeci či icq nik s kým by sa dalo chatovať.
Ešte jedna noc a ja budem opať na ceste....Praha....tam si nemožem dovoliť byť chorá, či lepšie povedané dovoliť si ležať a pripúšťať si, že som chorá. Budem sa opať hnať za nejakou vidinou, učiť sa a nevenovať pozornosť tomu ako sa cítim.....a opať si budem čítať odpovede na sms typu ako mi je zle a ako ma bolí žaludok : "Už zase?"
Komentáre