Ako malá som milovala ľudí...strašne rýchlo som im začala veriť a ešte rýchlejšie som sa v nich sklamala. kolo seba som si začala stavať hradbu, každý nevydarený vzťah, či už partnerský alebo kamarátsky, každé sklamanie sa na nej prejaví. dnes je tá hradba hrubá a stále hrubne.
mám pocit, že je lepšie byť sama, aspoň niekedy. máš čas prehodnotiť svoj život a zhodnotiť prečo robíš to čo robíš.
mne samota otvára mnohé brány, no aj mnoho zatvára. ak by som mala partnera nikdy nedokážem tak riskovať, bála by som sa aby som mu náhodou neublížila. a asi pravé preto teraz riskujem a pokúšam sa dosiahnuť viac ako môžem. ak by som s niekým bola nemala by som na to energiu a neviem čí by som našla tak chápavého partnera, ktorý by to všetko akceptoval.
pozeráš na samotu ako na negatívum, nepokúšaš sa z nej vyťažiť aspoň kus pozitívneho.
chápem tvoju nechuť k zapínaniu počítaču a pišania emailov....ja som tiež "preklínala" net, lebo mi zaberal strašné veľa času, ale keď kamaráti chcú stále kecat na icq....a tatino objednal net nonstop, takže som bola skoro non stop pripojená.
tieto Vianoce boli niečím zaujímavé a ja som na mnoho veci prišla, dala som bývalému dostatočne najavo (aspoň dúfam) ako je to s naším vzťahom a asi som dospela viac ako za posledne mesiace(alebo som si to aspoň uvedomila).
vzťah s mamkou bol tiež iný, asi nám prospelo že sme sa hádali cez emaily a tak dlho sa nevideli.
zároveň som po prvý kráť nahlas pred celou rodinou povedala že Praha nie je posledne miesto kde chcem zostať.
a vieš keď som potom prichádzala do prahy necítila som strach ani úzkosť, ale radosť a výzvu.
mnoho veci sa mení a aj my.
samota je niekedy dobra a niekedy nie, aj mne chyba niekto o koho by som sa oprela, hlavne keď posledne týždne sa cítim úplné sama. ale vždy pri tom počujem hlas ktorý mi vraví "a kto povedal že to bude ľahké?".
vieš mam 20 a cely život pred sebou, no môj život, moje sny sú ako domček s karát. ty máš istoty máš prácu, máš svoj život.
ja mam však nasadene farebne okuliare, ktoré mi dovoľujú každý deň vstať a isť ďalej, usmievať sa i keď mi je najhoršie, a nedať najavo čo cítim. viem že to znie naivne ale mal by si zložiť tie svoje čiernobiele okuliare a začať sa pozerať na svet taký aký je so všetkými jeho farbami. po zamračenom dni vždy vyjde slnko.....
mám pocit, že je lepšie byť sama, aspoň niekedy. máš čas prehodnotiť svoj život a zhodnotiť prečo robíš to čo robíš.
mne samota otvára mnohé brány, no aj mnoho zatvára. ak by som mala partnera nikdy nedokážem tak riskovať, bála by som sa aby som mu náhodou neublížila. a asi pravé preto teraz riskujem a pokúšam sa dosiahnuť viac ako môžem. ak by som s niekým bola nemala by som na to energiu a neviem čí by som našla tak chápavého partnera, ktorý by to všetko akceptoval.
pozeráš na samotu ako na negatívum, nepokúšaš sa z nej vyťažiť aspoň kus pozitívneho.
chápem tvoju nechuť k zapínaniu počítaču a pišania emailov....ja som tiež "preklínala" net, lebo mi zaberal strašné veľa času, ale keď kamaráti chcú stále kecat na icq....a tatino objednal net nonstop, takže som bola skoro non stop pripojená.
tieto Vianoce boli niečím zaujímavé a ja som na mnoho veci prišla, dala som bývalému dostatočne najavo (aspoň dúfam) ako je to s naším vzťahom a asi som dospela viac ako za posledne mesiace(alebo som si to aspoň uvedomila).
vzťah s mamkou bol tiež iný, asi nám prospelo že sme sa hádali cez emaily a tak dlho sa nevideli.
zároveň som po prvý kráť nahlas pred celou rodinou povedala že Praha nie je posledne miesto kde chcem zostať.
a vieš keď som potom prichádzala do prahy necítila som strach ani úzkosť, ale radosť a výzvu.
mnoho veci sa mení a aj my.
samota je niekedy dobra a niekedy nie, aj mne chyba niekto o koho by som sa oprela, hlavne keď posledne týždne sa cítim úplné sama. ale vždy pri tom počujem hlas ktorý mi vraví "a kto povedal že to bude ľahké?".
vieš mam 20 a cely život pred sebou, no môj život, moje sny sú ako domček s karát. ty máš istoty máš prácu, máš svoj život.
ja mam však nasadene farebne okuliare, ktoré mi dovoľujú každý deň vstať a isť ďalej, usmievať sa i keď mi je najhoršie, a nedať najavo čo cítim. viem že to znie naivne ale mal by si zložiť tie svoje čiernobiele okuliare a začať sa pozerať na svet taký aký je so všetkými jeho farbami. po zamračenom dni vždy vyjde slnko.....
Komentáre
DRŽÍM....
Rozumiem..